5 kameňov proti Goliášovi
Pôst
- Prečo sa postiť
Bratia a sestry, Spoveď i keď možno povrchne čítanie biblie nás môže viesť k unáhlenému uzáveru, že sa Bohu náš telesný pôst nepáči, predsa to tak nie je. Biblia svojou kritikou pôstu chce len ukazať, čo všetko má predchádzať nášmu pôstu, aby bol Bohom prijatý. Nemá zmysel sa postiť fyzický a bez toho, aby sme urobili vnútorné obrátenie. Pokúsim sa dnes spolu s vami pozrieť, ako sa na tento problém dívala ranná cirkev.
Môžeme konštatovať, že Cirkev prevzala pôst zo židovskej náboženskej praxe. Židia poznali jeden pôstny deň v roku a to bolo na sviatok Jom Kippur - deň zmierenia. Tento bol záväzný pre všetkých, ale známkou zbožnosti bolo postiť sa dvakrát do týždňa a to v pondelok a vo štvrtok. Pri zvláštnych príležitostiach alebo v dobe núdzi boli vyhlasované verejné pôstne dni. Židia chápali pôst, ako úpenlivú prosbu k Bohu, ako znamenie toho, že to so svojou modlitbou myslia vážne, tiež ako výraz pokánia a snahu o zmier. V pôste vyznávajú pred Bohom svoju hriešnosť a prosia o odpustenie a pomoc. Pôstom sa chcú vrátiť k Bohu.
Ranná cirkev preberá tieto postoje, ale pôst praktizuje v iné dni a to v stredu a v piatok, ako spomienku na Kristovo zatknutie a umučenie. V stredu a v piatky a v pôstnej dobe sa jedlo len od 15,00 hod. V kláštoroch sa praktizovali ešte prísnejšie pôsty. Mnohí mnísi jedli len každý druhý deň, iní sa postili päť dni v týždni a jedli len v sobotu a v nedeľu. Mimo to si ukladali obmedzenia aj vo výbere potravín. Zriekali sa v tej dobe mäsa, vajec, syra a zdržovali sa vína. Ich obvyklou stravou bol chlieb, soľ a voda, strukoviny, byliny, zelenina, sušené ovocie. Pri tom dávali prednosť surovej strave pred varenou. Varená zelenina mala už charakter sviatočného jedla. Pôst prvotnej cirkvi je výrazom bdelosti a očakávania Pána. Pôstom kresťania vyznávajú, že tu spása ešte nie je tak, aby ňou boli úplne preniknutí. Pre kresťanov boli pôstne dni, dňami väčšej bdelosti pre Boha. Nazývali ich podľa vojenských hliadok „stationes“
Ešte stále som však nepovedal, prečo sa vlastne postiť? Spomeniem niekoľko výrokov o pôste: Napr. cirkevní otcovia svorne tvrdili, že „Prikázanie o pôste je tak staré ako sám svet. Prvé prikázanie, ktoré Boh dal človeku, bolo prikázanie postiť sa.“ (Gn 2,17). Už v raji bolo dané ľuďom prikázanie zdržanlivosti, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla. Nebolo to prikázanie absolútneho pôstu, pretože zo všetkých ostatných stromov v raji mohli jesť, ale toto prikázanie sa týkalo určitého stromu. Sv. Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, boli sme vyhnaný z raja. Preto sa budeme postiť, aby sme znovu do raja vstúpili.“
Snáď najvýstižnejší výrok, ktorý zahŕňa všetky oblasti, kde pôst blahodárne pôsobí, pochádza od sv. Atanáza: „Pohliadni na to, čo spôsobuje pôst! Uzdravuje choroby, vysušuje prekypujúce telesné šťavy, zaháňa zlých duchov, zaplašuje zvrátené myšlienky, dodáva mysli väčšiu jasnosť, očisťuje srdce, posväcuje telo a postupne človeka privádza pred Boží trón. Veľkou silou je pôst a vedie človeka k veľkým úspechom." Aj podľa názorov moderných lekárov má aspoň občasný pôst blahodárne účinky na telesné zdravie, hlavne pomáha pri rôznych kožných a zápalových chorobách, ale tak isto pri reumatizme, artritíde a pri artérioskleróze. Sv. Atanáz sa nezastavuje iba pri čiste telesných účinkoch pôstu, ale ako som už hovoril tvrdí, že pôst zaháňa zlých duchov, odháňa zvrátené myšlienky a dáva väčšiu jasnosť ducha. Pôst posväcuje telo a ono sa stáva priestupným pre Božieho Ducha.
Človek patrí Bohu nielen dušou ale i telom. A ak sa chceme otvoriť Bohu musíme začať telom. Ak chceme patriť Bohu, musíme to i telesne cítiť. Pôst posväcuje telo a postupne človeka vedie pred Boží trón. Na inom mieste hovorí sv. Ján Zlatoústy: „Pôst tela je pokrm pre dušu!“ a sv. Peter Chryzolog: „Pôst je pokoj tela.“ Nepokoj vzniká z nemiernosti a nadvlády pudov a vášni. Pôst ukázňuje človeka, oslobodzuje ho od vlády vášni a obdaruje ho vnútorným mierom. Tento mier nie je niečím čiste duchovným. Je to i pokoj tela. Telo prichádza ku svojmu pokoju tým, že nie je zaťažované nadmerným trávením a práve v dobe pôstu si môže urobiť poriadok samo v sebe. V pôste, podľa cirkevných otcov, ide o celého človeka. Telesný pôst musí byť sprevádzaný pôstom ducha. O tom si povieme niečo na budúce
http://www.frantiskani.sk/kazatel/post/pr/post.htmhttp://www.frantiskani.sk/kazatel/post/pr/post.htm
-Ako sa postiť
Pôst je veľká zbraň proti pôžitkom, hriechu a zvlášť
zvykovým nerestiam a proti všetkým pôsobeniam Zlého.
Môžem si vybrať pôst podľa formy, na ktorú sa cítim
odhodlaný. Postiť sa je potrebné srdcom a v modlitbe ruka v ruke s Bohom. Pôst sa bez Božej milosti nedá zvládnuť potom by to bola iba obyčajná diéta.
- Kedy sa postiť
Ak som zdravý, môžem sa postiť napr. v pondelok, stredu
a piatok o chlebe a vode. Ak mám zdravotné problémy (napr.
potrebujem pravidelný príjem stravy kvôli cukrovke alebo
mám anémiu, malátnosť a pod.) môžem si vybrať, čoho sa
zrieknem ako náhradu (alkoholu, cigariet, televízie... alebo si
skromnejšie prispôsobím stravu)
- Sväté písmo o pôste
1Volaj, nestišuj, ako trúba vyvýš svoj hlas, zvestuj môjmu ľudu jeho hriech a Jakubovmu domu jeho vinu! 2Veď sa ma deň čo deň dopytujú a chcú poznať moje cesty ako ľud, čo spravodlivo koná a Božieho práva sa nespúšťa. Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti: 3„Prečo sa postíme, a nevidíš, umŕtvujeme sa, a nezbadáš?!“ A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu a prenasledujete svojich robotníkov. 4Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte a hriešne bijete päsťou! Nepostite sa ako po dnešný deň, aby na výsosti vyslyšali váš hlas. 5Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu? 6Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? 7Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš? 8Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady. 9Vtedy budeš volať a Pán odpovie, budeš kričať a riekne: „Hľa, tu som!“ Keď odstrániš sprostred seba jarmo, kývanie prstami a reči zločinné 10a ponúkneš hladnému svoj súcit, ubitú dušu nasýtiš: vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnosť bude ako poludnie. 11A Pán ti dá neprestajný spočinok, jasnosťou naplní tvoju dušu a tvoje kosti upevní; budeš ako polievaná záhrada a ako prameň vôd, ktorého vody nesklamú. 12I postavia v tebe dávne sutiny: zdvihneš základy zašlých pokolení a volať ťa budú murárom trhlín, obnoviteľom ciest k bývaniu. 13Ak zdržíš pre sobotu svoju nohu, aby si v môj svätý deň nerobil, čo sa ti zachce, a sobotu budeš volať rozkošou, svätý Pánov (deň) hodným úcty a uctíš si ho, že nebudeš konať svoje cesty, vypĺňať svoju vôľu a hovoriť reči: 14tak sa budeš kochať v Pánovi a dám ti vznášať sa nad výšinami zeme, nasýtim ťa dedičstvom tvojho otca Jakuba: lebo hovorili ústa Pánove.
Izaiáš 58
https://www.bible.com/sk/bible/163/ISA.58.SSV
- Svätý otcovia o pôste
Sv. Ján Zlatoústy hovorí: „Pôst tela je pokrm pre dušu. Nie je možné, aby oheň horel vo vode. Nie je možné pokánie bez pôstu.“
pápež Benedikt XIV, ktorý povedal: „Zachovávanie veľkého pôstu je záväzkom nášho duchovného vojska. Ním sa rozoznávame od nepriateľov kríža a Ježiša Krista. Ak sa on uvoľní, stane sa to na škodu Božej sláve, na potupu katolíckeho náboženstva, na záhubu kresťanských duší. A netreba pochybovať, že táto nedbanlivosť sa stane prameňom mnohých katastrôf pre národy, mnohých pohrôm vo verejných záležitostiach a mnohých nešťastí pre jednotlivcov“.
sv. Atanáz: „Pohliadni na to, čo spôsobuje pôst! Uzdravuje choroby, vysušuje prekypujúce telesné šťavy, zaháňa zlých duchov, zaplašuje zvrátené myšlienky, dodáva mysli väčšiu jasnosť, očisťuje srdce, posväcuje telo a postupne človeka privádza pred Boží trón. Veľkou silou je pôst a vedie človeka k veľkým úspechom.“
Sv. Atanáz sa nezastavuje iba pri čiste telesných účinkoch pôstu, ale ako som už hovoril, tvrdí, že pôst zaháňa zlých duchov, odháňa zvrátené myšlienky a dáva väčšiu jasnosť ducha. Pôst posväcuje telo a ono sa stáva priestupným pre Božieho Ducha. Človek patrí Bohu nielen dušou ale i telom. A ak sa chceme otvoriť Bohu musíme začať telom. Ak chceme patriť Bohu, musíme to i telesne cítiť. Pôst posväcuje telo a postupne človeka vedie pred Boží trón.
sv. Peter Chryzológ: „Pôst je pokoj tela.“
sv. Augustín „Proti žiadosti tela je pôst, proti žiadosti očí almužna a proti pýche života modlitba“.
sv. Augustín hovorí: že nás „k pôstu ženie radosť ducha, ktorý si obľúbil duchovné veci, ktorých ľúbeznosť mu vždy vnuká istý odpor k telesným pokrmom“
(sv. Lev Veľký)„Pôst bohatých by sa mal stať pokrmom chudobných.“
sv. Pavol v liste Rimanom: „Ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť Teda ak previnenie jedného prinieslo všetkým ľuďom odsúdenie, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie, ktoré dáva život.“ Toto je moc každého jedného. Môžeš začať od seba a predsa môžeš týmto nenápadným spôsobom zachrániť mnohých.
http://www.frantiskani.sk/kazatel/post/a/1.htm
- Katechizmus o pôste
Pôst ako forma pokánia
1434 Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Písmo a Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy:(1969) pôst, modlitbu a almužnu, ktoré vyjadrujú obrátenie vo vzťahu k sebe samému, vo vzťahu k Bohu a vo vzťahu k iným. Okrem úplného očistenia, ktoré spôsobuje krst alebo mučeníctvo, uvádzajú ako prostriedky na odpustenie hriechov úsilie zmieriť sa so svojím blížnym, slzy pokánia, starostlivosť o spásu blížneho, orodovanie svätých a činorodú lásku, ktorá „zakrýva množstvo hriechov“ (1Pt 4,8).
1438 Kajúcne obdobia a dni v liturgickom roku(540) (Pôstne obdobie, každý piatok na pamiatku Pánovej smrti) sú význačné chvíle v kajúcnej praxi Cirkvi. Tieto obdobia sú osobitne vhodné na duchovné cvičenia, kajúcne liturgické pobožnosti, púte na znak pokánia, dobrovoľné odriekania,(2043) ako je pôst a almužna a bratské podelenie sa (charitatívne a misijné diela).
2042 Prvé a druhé prikázanie(1389) („Svätiť prikázané sviatky“ a „V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši“) vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie,(2180) ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie,(2177) na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať.
Tretie prikázanie(1387) („Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu“) zabezpečuje obdobia askézy a pokánia,(1438) ktoré nás pripravujú na liturgické sviatky, a prispieva k tomu, že získavame nadvládu nad svojimi pudmi a slobodu srdca.
- Pôstne jedlá
Pre zdravých pôstnikov:
chlieb + voda alebo čaj
Pre pôstnikov so zdravotnými obmedzeniami:
https://varecha.pravda.sk/recepty/sezonne-jedla/postne/
- Recepty na pôstne pokrmy
https://varecha.pravda.sk/recepty/sezonne-jedla/postne/
https://receptik.interez.sk/recept/top-postne-jedla/
- Svedectvá o dôležitosti pôstu
Spoveď
- Prečo sa spovedať
Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.
http://www.kralovnapokoja.sk/index.php/sviatosti/sv-spoved
- Ako sa spovedať
Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.
http://www.kralovnapokoja.sk/index.php/sviatosti/sv-spoved
- Kedy sa spovedať
- Katechizmus o spovedi
Sviatosť svätej spovede
1424 Volá sa sviatosť svätej spovede,(1456) lebo spoveď, vyznanie hriechov pred kňazom je podstatnou zložkou tejto sviatosti. V hlbokom zmysle je táto sviatosť aj „vyznaním“, čiže uznaním a chválou Božej svätosti a Božieho milosrdenstva voči hriešnemu človekovi.
Volá sa sviatosť odpustenia,(1449) lebo kňazovým sviatostným rozhrešením Boh udeľuje kajúcnikovi „odpustenie a pokoj“.
Volá sa sviatosť zmierenia,(1442) lebo hriešnikovi dáva lásku Boha, ktorý zmieruje: „Nechajte sa zmieriť s Bohom“ (2Kor 5,20). Kto žije z milosrdnej Božej lásky, je pripravený odpovedať na Pánovu výzvu: „Choď sa najprv zmieriť so svojím bratom“ (Mt 5,24).
1455 Vyznanie hriechov(1424) (spoveď) nás aj z čisto ľudského hľadiska oslobodzuje a uľahčuje nám zmieriť sa s inými. Vyznaním sa človek postaví zoči-voči hriechom, ktorými sa previnil;(1734) berie za ne zodpovednosť a tým sa znovu otvára Bohu a spoločenstvu Cirkvi, aby si tak umožnil novú budúcnosť.
1456 Vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia. Treba, „aby kajúcnici pri spovedi vyznali všetky smrteľné hriechy,(1855) ktorých sú si vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia, aj keby boli veľmi skryté a spáchané iba proti dvom posledným prikázaniam Desatora, ktoré niekedy väčšmi rania dušu a sú nebezpečnejšie ako tie, ktoré sa páchajú zjavne“.
„Keď sa veriaci v Krista snažia vyznať všetky hriechy, na ktoré sa rozpamätajú, bezpochyby predkladajú všetky Božiemu milosrdenstvu na odpustenie.(1505) Tí však, čo robia ináč a vedome niektoré zamlčujú, nepredkladajú Božej dobrote nič na odpustenie prostredníctvom kňaza. ,Lebo ak sa chorý hanbí odkryť lekárovi ranu, medicína nelieči, čo nepozná.‘“
1457 Podľa prikázania Cirkvi „každý veriaci,(2042) keď dosiahol vek usudzovania, je povinný úprimne sa vyspovedať zo svojich ťažkých hriechov aspoň raz do roka“. Kto si je vedomý, že sa dopustil smrteľného hriechu, nesmie pristúpiť k svätému prijímaniu, ani keby pociťoval veľkú ľútosť,(1385) prv ako by prijal sviatostné rozhrešenie, ibaže by mal vážny dôvod pristúpiť k prijímaniu a nebolo by mu možné vyspovedať sa. Deti majú pristúpiť k sviatosti pokánia skôr, ako pristúpia k prvému svätému prijímaniu.
1458 Hoci spoveď z každodenných previnení (zo všedných hriechov) nie je striktne potrebná, Cirkev ju veľmi odporúča. Veď pravidelná spoveď z našich všedných hriechov nám pomáha formovať si svedomie,(1783) bojovať proti nezriadeným náklonnostiam, nechať sa vyliečiť Kristom a robiť pokroky v živote podľa Ducha. Keď touto sviatosťou častejšie prijímame dar Otcovho milosrdenstva, pobáda nás to, aby sme boli milosrdní ako on:
„Kto vyznáva svoje hriechy a obviňuje sa zo svojich hriechov, už spolupracuje s Bohom. Boh ťa obviňuje z tvojich hriechov; ak sa obviňuješ aj ty, pridávaš sa k Bohu. Človek a hriešnik sú akoby dve skutočnosti. Keď počuješ ,človek‘, urobil [ho] Boh, keď počuješ ,hriešnik‘, urobil [ho] sám človek. Znič, čo si urobil ty, aby Boh spasil to, čo urobil on… Keď sa ti začína nepáčiť, čo si urobil, vtedy sa začínajú tvoje dobré skutky, lebo sa obviňuješ zo svojich zlých skutkov. Začiatkom dobrých skutkov je vyznanie zlých skutkov.(2468) Konáš pravdu a prichádzaš na Svetlo.“
- Spytovanie si svedomia
Spytovanie svedomia: hodnotím svoj život, vo svetle života Ježiša Krista. Konfrontujem, porovnávam ho so životom Krista, a nie so životom svojho blížneho. On je mierou našich skutkov. Snažíme sa zhodnotiť náš uplynulý život alebo jeho časť od poslednej dobrej spovede. Hodnotíme naše skutky, slová a myšlienky. Nie je dôležité, ako sa vidím ja, ale či je môj život podľa Božej vôle, teda taký, aký ma byť alebo aký môže byť. Vhodnou pomôckou pri spytovaní svedomia je spovedné zrkadlo. Samozrejme, že človek ktorý sa spovedá napríklad každý mesiac, nepotrebuje taký dlhý čas na spytovanie svedomia, ako človek ktorý sa spovedá raz za čas. Prístup k tejto podmienke je vážnym signálom, čo pre mňa znamená sv. spoveď. Ak si spytujem svedomie povrchne, netúžim po zmierení, je pre mňa formalitou. Naopak ak venujem dostatočný čas spytovaniu svedomia, disponujem sa na prijatie odpustenia, a mám opravdivú ľútosť nad hriechmi.
zdroj: http://www.grkatbj.sk/katechizmus/zmierenie/
Vhodné publikácie na spytovanie svedomia najdete tu :
https://www.zachej.sk/cart/search/0/0/?term=spytovanie%20svedomia
- 5 podmienok dobrej spovede
-spytovanie svedomia, ľútosť, vyznanie hriechov, rozhrešenie a zadosťučinenie
- Svätý otcovia o spovedi
Svätý pápež Ján Pavol II. raz povedal túto poznámku vo vzťahu k Panne Márii a sviatosti vyznania: Mariánske svätyne – Lurdy, Fatima, Guadalupe a i. – sú duchovné kliniky. Inými slovami, ideme do Mariánskej svätyne, aby sme stretli Ježiša – náš Chlieb života v omši a svätom prijímaní, ale tiež sa stretávame s Ježišom, ktorý je lekárom nášho srdca, mysle a duše.
Obráťme sa na Pannu Máriu, ktorú nazývame aj “Matka milosrdenstva” a ve”Uzdravenie chorých”, aby nám pomohla žiť život na maximum častým pristupovaním k sviatosti zmierenia, k pravému obrazu milujúceho a milosrdného Srdca Ježišovho!
https://www.verim.sk/10-dokazov-ze-spoved-ma-moc-oslobodit/
Svätý Tomáš Akvinský je presvedčený o tom, že priateľstvo s Bohom predpokladá neustále očisťovanie, pretože každodenný kontakt s hriešnym svetom nás prirodzene od Boha vzďaľuje. V spiritualite kresťanského Východu sa udomácnili výrazy, ako sú zbožštenie a zduchovnenie človeka. Svätý Irenej (130 - 202), biskup a mučeník, o tom hovorí: „Duša i telo, prijímajúc Ducha Božieho sa mení a robí človeka duchovným“. A dodáva: „Ak sa Boží Duch zjednotí s človekom, to, čo je silnejšie, zvíťazí nad tým, čo je slabšie“.
A tak telo človeka prenikne sila Ducha Svätého a takýto človek už nie je viac telesný, ale duchovný. Na kresťanskom Východe sa práve tento proces nazýva zduchovnenie. Faktom zostáva, že i na tvári človeka sa po niekoľkých rokoch života odráža toto zduchovnenie. Ľudia na prvý pohľad spozorujú, či majú pred sebou človeka, ktorý žije v priateľstve s Bohom, alebo človeka, ktorý sa od neho vzdialil.
- Generálna celoživotná spoveď