Záhady klokočovskej ikony

Duchovný Ján Čekan vo svojej brožúre v roku 1948 s názvom Pamiatka z klokočovského odpustu udalosti, súvisiace s ikonou klokočovskej Bohorodičky, opisuje takto: ,,V sedemnástom storočí, tristo rokov tomu naspäť, v tunajších krajoch zúrili časté vojny. Boli to vojny viac náboženské ako politické. Protestanské kniežatá so Sedmohradska bojovali proti katolíckemu cisárovi. Naši predkovia, žijúci v tunajších krajoch boli gréckokatolíkmi a preto mnoho trpeli od protestanských kalvínskych kniežat. Napríklad v roku 1640 kapitán mukačevského hradu Balling práve na sviatok sv. Mikuláša v mukačevskom kláštore, keď gréckokatolícky biskup Vasilik Tarasovič slúžil slávnostnú Službu Božiu, násilím ho odtrhol od oltára a v bohoslužobnom rúchu ho odvliekol do väzenia. Príčina uväznenia bola tá, že biskup bol zjednotený so svätou všeobecnou katolíckou cirkovou. Vojsko vtedajších kniežat sa skladalo prevažne z maďarských kalvínov, ktorí v ten čas slúžili Turkom. V roku 1670 maďarské protestanské vojsko tiahlo smerom na Michalovce. Prestrašený ľud sišiel sa v malej drevenej cerkvi v Klokočove a vrúcne sa modlil k svojej nebeskej ochránkyni Panne Márii, ktorej obraz sa vtedy nachádzal na ikonostase. Tento obraz bol namaľovaný neznámym mníchom z Haliče. V čase bohoslužieb národ videl, že obličaj Panny Márie na obraze ztemnel a z očú začali padať slzy. Matka Božia plakala nad svojím vojnou súženým národom. Ľud, vidiac tento zázrak, z cerkvi len zriedka vychádzal, len dlho sa modlil tak, že cerkov nikdy nebola prázdna. V ten čas prišlo do Klokočova maďarsko-kalvínske vojsko. Vojaci videli úctu ľudu k obrazu Panny Márie v klokočovskom chráme, prišli do cerkvi , sobrali obraz z ikonostasu a hodili ho na zem, pritom potupovali obraz. Jeden z vojakov a j s nožom zarezal do obraza. Boli ale prekvapení, keď obraz Panny Márie začal silne slziť. Vojaci, keď videli tento zázrak, že z očú Panny Márie na obraze padajú slzy, padli na kolená a verejne ľutovali za svoje skutky. Iní vojaci ihneď oznámili v tábore, čo sa stalo v klokočovskej cerkvi.,,

Do dnešných dní poznáme len dva historické doklady o klokočovskej ikone- ide o zápis pokladníka Františka II. Rákociho z roku 1688 a o inventarizačný zoznam majetku Františka II. Rákociho z roku 1711.

Po dobití hradu Mukačevo ako bašty povstaleckého vojska cisárskou armádou v roku 1711 bola - podľa druhého spomínaného zdroja- klokočovská ikona spolu s ďalšími cennosťami odvezená (ako vojnová korisť) do Viedne, kde sa správy o nej strácajú.

Prvá kópia klokočovskej ikony

Na žiadosť mesta Prešov o vrátenie klokočovskej ikony viedenský cisársky dvor reagoval tak, že cisárovná Mária Terézia nariadila dvornému maliarovi Franzovi G. Kramerovi namaľovať jej vernú kópiu, pričom na obraz bol ešte pridaný nápis v maďarskom jazyku o udalostiach,,z roku 1670,,. Uvedenú kópiu potom na prešovský magistrát priniesli dvaja cisárski vyslanci.

Koncom 19. sotročia ikonu na magistráte objavil prešovský gréckokatolícky biskup Ján Vályi a na jeho žiadosť bola následne premiestnená do biskupskej kaplnky v Prešove. O jej ďalšom osude relevantné správy chýbajú- existujú len dohady.

Druhá a tretia kópia klokočovskej ikony

V roku 1904 boli z prvej kópie klokočovskej ikony, ktorá sa nachádzala v Prešove, zhotovené ďalšie dve kópie.

Prvá z nich je umiestnená v užhorodskom eparchiálnom chráme, druhú možno vidieť v klokočovskom gréckokatolíckom chráme. Táto kópia však nie je signovaná, len na zadnej strane sa nachádza maďarský nápis:,, Tento duplikát bol zhotovený v roku 1904 z obrazu, ktorý je uložený v biskupskej kaplnke v Prešove.,, Existuje ale predpoklad, že uvedenú kópiu vytvoril budapeštiansky maliar Benedikt Ratai.

V roku 1948 bola ikona Bohorodičky, umiestnená v klokočovskom chráme, slávnostne korunovaná.

Neskôr z nej boli vytvorené i ďalšie kópie- napr. putovná kópia alebo Hamiltonská kópia v Kanade

Zdroj: Klokočov, Pútnické miesto a stredisko cestovného ruchu ISBN : 978-80-970367-6-8